5 tipov od Dana Browna ako sa tvorí geniálny zloduch

Ak vás bavia thrillery a chcete ich nielen čítať, ale aj písať, mali by ste veľkú pozornosť venovať tomu, ako sa tvorí uveriteľný zloduch. Ako na to? Poradí vám s tým tento článok.

Dan Brown je majster bestsellerových thrillerov. S každou svojou knihou atakuje rebríčky predajnosti a má milióny nadšených čitateľov po celom svete. Čím to je? Jeho postavy sú uveriteľné a pri prevracaní stránok v jeho akčných románoch takmer nedýchate. Tento svetový autor, ktorý sám študoval kreatívne písanie a dnes sa venuje aj jeho vyučovaniu, zverejnil niekoľko tipov, ako vytvoriť dobrého zloducha. My vám dnes prinášame krátky súhrn.

TIP Č. 1: Zloduch definuje hrdinu

Hlavný hrdina nie je hrdinom sám o sebe. Musí sa ním počas príbehu stať a to tak, že postupne prekonáva prekážky. Tieto prekážky na jeho ceste mu vytvára práve zloduch. Hrdina sa musí postaviť zloduchovi a to ho zmení. Ak teda chcete napísať kvalitného hrdinu, musíte začať písať kvalitného zloducha. Čím rafinovanejší záporák a čím náročnejšie prekážky, ktoré kladie hrdinovi do cesty, tým väčší vývoj musí hrdina spraviť a tým uveriteľnejší bude na konci. Zloduch je akýmsi tieňom, čiernym obrazom v zrkadle hrdinu. Je opakom hlavného hrdinu. Ak teda chcete, aby sa hlavný hrdina na konci príbehu stal menej upätým a odvážnejším, musíte mu do cesty postaviť zloducha, ktorý je absolútne bezhlavý a nekontrolovateľný. Skrátka jeho opak.

TIP Č. 2: „Šedý“ zloduch je najzaujímavejší

Váš záporák bude oveľa zaujímavejší, ak nebude predstavovať čisté zlo. Ak bude konať na hrane a bude robiť zlé veci, pretože si myslí, že ich robí zo správnych dôvodov, bude pre ľudí oveľa ľudskejší a uveriteľnejší. V Brownovej knihe Inferno síce napríklad hlavný záporák chce vyhubiť polovicu ľudstva, no jeho úmyslom je zastaviť preľudnenie, odvrátiť klimatickú krízu a vyhubiť hladomor. Skrátka zachrániť ľudstvo aj planétu tak, že obetuje časť populácie. Šialené? Áno. Morálne? Ťažko povedať… A presne táto polovičatá hranica je ona preslávená a absolútne geniálna „šedá zóna“.

TIP Č. 3: Nemotivujte zloducha iba peniazmi

Pri zápornej postave nesmie byť nikdy hlavnou motiváciou iba osobný prospech a zisk peňazí. Takýto zloduch totiž nebude uveriteľný. Ak mu aj ide o peniaze, pridajte mu ešte inú postrannú motiváciu. Je to sociopatická chuť po absolútnej moci? Strach o vlastný osud? Pomsta? Šialenstvo? Hľadajte ďalšie motívy, ktoré príbeh ešte väčšmi zapletú, prípadne vášmu zloduchovi pridajú „šedú“ tvár. Peniaze z neho nikdy neurobia plastickú postavu, ostane plochá.

TIP Č. 4: Typológia zloduchov

Existuje veľké množstvo rôznych delení postáv podľa archetypov, psychologických profilov, atď. Rovnako tak existuje aj množstvo typológií záporákov. Dan Brown najčastejšie menuje tieto štyri typy záporákov, ktoré aj sám využíva vo svojich knihách:

Hrubokrký

Zloduch, ktorý je schopný fyzicky ohroziť hlavného hrdinu a predstavuje priamu hrozbu, treba sa ho báť. Zvyčajne nie je „hlavou“ operácie a predstavuje len akúsi hrubú silu, ktorá koná na popud niekoho iného vyššie v hierarchii príbehu. Môže to byť nájomný vrah, tajný agent, pomätený šialenec na ulici, ktorému ktosi čosi pošepne.

Šedá eminencia

Skutočný najväčší zloduch v príbehu. Je to ten, ktorého nemusíme spoznať hneď na začiatku, no zároveň ten, ktorý v skutočnosti ťahá za nitky v celom príbehu. Nie je fyzicky nebezpečný, pohybuje sa v zákulisí a väčšinu príbehu zrejme ani nevieme, kto to je. Dáva rozkazy postave typu Hrubokrký a svojimi machináciami v deji vytvára veľké napätie. Práve otázka, kto sakra je tento človek, je v rámci príbehu najzaujímavejšia.

Konšpiračný teoretik

Nemusí ísť tak úplne o zloducha, no ide o postavu, ktorej dovolíme do príbehu prinášať chaos, šialené myšlienky a teórie o možnom vývoji deja, vďaka ktorej ušetríme hrdinovu povesť a zachováme v čitateľovi dojem, že sa nezbláznil a nie je dôvod pochybovať o jeho inteligencii.

Falošná stopa

Najšťavnatejšia postava pre každého spisovateľa. Je to postava, o ktorej si čitatelia budú celý čas myslieť, že je to ich hlavný zloduch, no nakoniec nebude! Budú naňho sedieť všetky indície, no príbeh musí na konci odhaliť, že tieto indície naňho v skutočnosti nepasovali a pasovali rovnako dobre aj na niekoho iného, koho čitateľ dovtedy prehliadal, alebo podozrieval iba okrajovo. Dan Brown uvádza, že je ideálne, ak autor vytvorí aj dve falošné stopy, aby čitateľa miatol až do úplného konca.

TIP Č. 5: Trest sa musí rovnať zločinu

V správnom príbehu hrdina nakoniec porazí zloducha. Keď však príde na lámanie chleba a na ďalší osud záporáka, autor by sa mal mať na pozore. Vo finále by mal byť totižto trest rovnako vysoký ako zločin. Ak bol hlavným zloduchom právnik, ktorý iba poprekrúcal paragrafy, zodpovedajúci trest je väzenie. Ak však napríklad zloduch nariadil vraždu rodičov hlavného hrdinu, sám musí zomrieť. Ak by právnik zomrel a objednávateľ vraždy šiel iba do basy, čitateľovi sa pravdepodobne záver príbehu nebude zdať uspokojivý a niečo ho na ňom bude rušiť. Trest sa musí rovnať zločinu – myslite na to pri písaní záveru vášho príbehu.